reklama

Cesta okolo Ameriky za 80 dní - 5. časť – Chicago

Putovanie naprieč Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom. Spomienky na najúžasnejšie dobrodružstvo nášho života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Neplánované celodenné zdržanie pri vodopádoch nás prvý krát prinútilo meniť naše plány. Pôvodne som plánoval hodinku, dve pri vodopádoch, presun do USA a do Clevelandu a na ďalší deň návštevu Cedar Point, zábavného parku plného horských dráh a iných atrakcií. Kvôli zdržaniu na Niagarách sme museli tento park vynechať a pokračovať bez neho. Trochu to mrzelo, ale nebola to až taká tragédia. Na obrázkoch to vyzerá super, aj jazdy musia byť úžasné, ale realita je asi trochu iná. Na každú jazdu čakáte minimálne hodinu, niekedy aj viac, čiže za celý čas, ktorý tam strávite, sa možno preveziete 5-6 krát. Z asi 10 hodín v parku sa teda vozíte približne 10 minút. My sme mali v pláne tam byť 1. Septembra, čo bol v USA sviatok, takže ľudí by tam bolo asi ešte viac ako normálne, tak možno ani tých desať minút by sme sa nepovozili. Asi aj preto sme to nebrali až tak tragicky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmierení, že neuvidíme po 6 Flags ani ďalší zábavný park, sme sa rozlúčili s Niagarami a vydali sa opäť na cestu. Po skúsenosti z New Yorku som mal obavy z prekračovania americkej hranice, ale tentoraz bolo všetko v pohode. Colník pozrel do pasov, popýtal sa pár otázok a vpustil nás do USA. Našim ďalším cieľom bolo malé mestečko Clyde v štáte Ohio, miesto kde na nás čakali ďalší couchsurfingoví hostitelia. Cesta ubehla rýchlo a po pár hodinách sme dorazili do cieľa. Znovu sme boli v tej situácii, keď stojíte pred domom niekoho cudzieho, človeka ktorého ste v živote nevideli a chystáte sa mu zaklopať na dvere. Bolo niečo poobede a Jamie a jej manžel nás už očakávali. Mali pre nás pripravenú hosťovskú izbu v ich typickom americkom domčeku. Predstavili sme sa a trošku zoznámili. Boli super milí a priateľskí, takže sa tie divné pocity veľmi rýchlo rozplynuli. Po západe slnka rozložili oheň v krbe na terase a celý večer sme prekecali. Toto bolo prvý krát, čo sme neprišli k niekomu neskoro večer, takže sme mali veľa času aj na poriadny rozhovor. Ich zaujímal náš trip, Európa, nás zaujímalo asi najviac aká je skutočná Amerika. Nie tá, ktorú vidíme v telke vo filmoch a seriáloch, ale tá skutočná, akú ju vidia normálni Američania. Človek zisťuje, že to, čo na nás chrlia televízie nemá s realitou absolútne nič spoločné, že Američania sú presne takí istí ľudia ako my. Jeden deň strávený u takejto americkej rodinky vás naučí o živote v Amerike viac ako týždne čumenia na bedňu alebo čítania správ na internete. Presne pre toto sme si zaľúbili couchsurfing, presne toto je aj jeho podstata. Nie len ubytko zadarmo, ale hlavne možnosť spoznať a zistiť veci, čo by sme sa nikdy v nijakom hoteli nedozvedeli. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď videli, ako nás zaujímajú typické americké veci, na druhý deň ráno nám navrhli, či sa nechceme ísť previezť na ich Harleyoch a zastielať si na strelnicu. Bolo to ponuka, čo sa neodmieta a samozrejme sme hneď prikývli. Neboli to tie typické Harleye, ktoré vídame vo filmoch, s ich typickým rachotom, ale boli normálne vyzerajúce motorky a už sme nevedeli dočkať, kedy sa prevezieme, hlavne priateľka bola celá nadšená.

Naše Harleye
Naše Harleye 

Po asi 20 minútovej jazde sme dorazili na strelnicu, alebo to skôr bol len taký lesík a v ňom naukladané polená, na ktoré sa lepili terče. V Ohiu nie sú prilby povinné, tak sme si to dali aj my na drsňákov. Možno trochu nezodpovedné, ale nie každý deň máte možnosť urobiť niečo legálne, čo je u nás zakázané. Síce som si necítil tvár asi pol hodinu, keď sme zastali a zliezol som dolu, ale stálo to zato. Po prvý raz sme obaja držali pištole v rukách. Aj keď to vo filmoch vyzerá super easy, mali sme čo robiť aby sme aspoň tie polená trafili, nieto ešte terčíky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Klasická devina, ešte aj s laserovým zameriavaním a človek má veru čo robiť aby na pár metrov trafil do toho papiera. Kope to poriadne a to si ani neviem predstaviť, ako by som niečo trafil, keby som ju držal len v jednej ruke, ako to robia vo filmoch. Po pár premrhaných nábojoch si na to človek trochu zvykne a aspoň ten papier s terčom som pár krát trafil, kam to už bolo jedno. Keby sme mali čakať, kým sa to aj priateľke podarí, asi aj teraz tam stojíme. Napriek všetkému to bola úžasná skúsenosť a boli sme veľmi radi že sme si to mohli skúsiť. Po hamburgeroch a hot-dogoch sme si skúsili ďalšie, typické americké veci. Pôvodne toto mala byť len zastávka na prenocovanie, ale nakoniec sa s toho stal jeden z naj momentov celej našej cesty. Po návrate nazad sme Jamie poďakovali za neopísateľné zážitky a vydali sa do ďalšej destinácie, do veterného mesta, Chicaga.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvažovali sme, že by sme si dali menšiu zachádzku cez Detroit, ale keďže sme naše doobedie strávili streľbou a vozením sa na Harleyoch, na Detroit čas nezostal. Po pár hodinách kľudného šoférovania sme dorazili na miesto. Chicago bolo prvé miesto, kde sa mi nepodarilo zohnať nikoho na couchsurfing, tak sme sa museli poobzerať po iných, platených možnostiach. Potrebovali sme niečo na dve noci a hlavne s bezproblémovým parkovaním. Ubytko v Chicagu nie je najlacnejšia záležitosť. Ešte v Toronte som našiel na airbnb celkom pekne vyzerajúcu izbu, nie ďaleko od metra, s parkovaním a čo ma najviac zaujalo, veľmi lacnú. Po všetkých odmietnutiach na couchsurfingu som už nechcel zabíjať viac času hľadaním, tak som to objednal, veď to celkom dobre vyzeralo a aj cena bola výborná. Až keď sme prišli na miesto, sme zistili prečo to bolo také lacné. Ocitli sme sa v černošskej štvrti, a nech som pozeral koľko som chcel, bieleho som tam okrem nás nevidel nikoho. Nebola to tá najhoršie oblasť, akú Chicago má, ale ani raji na zemi to nebol. Necítili sme sa najbezpečnejšie, ale povedali sme si, že možno sú to len naše predsudky. Našli sme náš barák, domáca nás privítala, ukázala nám našu izbu, teda skôr rozkladaciu posteľ hneď pri vchodových dverách a snažila sa nás ubezpečiť o bezpečnosti tohto miesta. Napriek tomu, sme ten večer už radšej nikam nechodili a zostali tam. V kuchynke sme stretli skupinku českých študentov, ktorý končili svoju letnú brigádu a rozhodli sa pred odchodom domov ešte trochu pocestovať po USA. Snažili sa to brať s nadhľadom, ale bolo vidieť na nich, že tiež neboli dvakrát nadšení kde to bývajú.

Skoro ráno sme sa konečne vydali spoznávať krásy Chicaga a musím povedať, že ich bolo dosť. Ak ste z tých šťastných, ktorý si môžu dovoliť bývať v centre mesta, Chicago má čo ponúknuť.

Svoju spoznávanie sme začali v Milénium Parku, pri jeho asi najväčšej atrakcii, Cloud Gate alebo fazuľa.

Fazuľa
Fazuľa 

Keď už sme boli v Chicagu, chceli sme aj zjesť niečo typické pre toto mesto. Ako zdroj toho, čo je pre ktoré mesto typické som používal televízny program Man vs Food. Asi nie najlepší turistický sprievodca, ale ja som to rád pozerával a v Chicagu ma odtiaľ zaujali dve veci. Prvá bol malý podnik ktorý sa volá Al's Italian Beef. Keďže jedna z jeho prevádzok je len kúsok od Milénium parku, museli sme ho navštíviť. Dali sme si ich typický beef sandwich a samozrejme presne aj ako v to robil Adam Richman v jeho relácií, sme si ho dali aj namočiť v gravy, alebo vo výpeku. Niektoré veci na amerických chutiach asi nikdy nepochopím, a toto je jedna z nich. Kto si u nás doma urobí plnenú bagetu a potom je celú ponorí do mastnej vody? Nehovorím, že sa to nedalo zjesť, nebolo to najhoršie ale určite to už skúšať nebudem. 

Po tejto zaujímavej skúsenosti sme sa pobrali ďalej. Pofotili sme sa pri Buckinghamskej fotnáne a prešli sa k Adlerovmu planetáriu, odkial je úžasný výhlad na panorámu Chicaga.

Buckinghamská fontána
Buckinghamská fontána 

Vrátili sme sa nazad do centra a motali sa pomedzi mrakodrapmi. Pozreli sme si Wilis Tower, predtým Sears Tower, dlhú dobu najvyšší mrakodrap na svete, do minulého roku aj najvyšší v USA. Prešli sme sa po Michigan avenue, cez rieku až k Hancock Tower, vrátili sa nazad a len tak sa motali uličkami Chicaga až kým nám opäť nevyhladlo.

Panoráma Chicaga
Panoráma Chicaga 
Theatre District
Theatre District 

Opäť sme sa nechali inšpirovať Adamom Richmanom a jeho Man vs Food a vyhladali sme Lou Malnati's pizzeriu a dali si typickú Chicago style pizzu, alebo deep dish pizzu. Na rozdiel od klasickej pizze, táto je podstatne hrubšia. Po predošlej skúsenosti so sendvičom, tentoraz sme boli nadmieru spokojní. Pizza bola úžasná. Prinesú vám ju ešte v hlbokej panvici v ktorej sa pečie a môžete sa pustiť do hodovania. Dali sme si jednu, stredne veľkú, a aj keď som mal obavy, že prejedení odtiaľ odchádzať asi nebudeme, mýlil som sa. Aj keď nevyzerala, nasýtila nás poriadne a mali sme čo robiť aby sme ju dojedli.

Chicago style pizza
Chicago style pizza 

Domov sa nám ešte ísť nechcelo, tak sme rozhodli, že sa vrátime do parku a pozrieme si aj nočnú panorámu mesta. Určite to stálo za tú prechádzku a ešte nám to aj pomohlo pizzu vytráviť. Chicago má jednu z najkrajších panorám, aké som doteraz videl.

Nočné Chicago
Nočné Chicago 

Pri všetkom tomto objavovaní a motaní sa sme aj stratili pojem o čase a hlavne sme zabudli, kam sa ešte musíme vrátiť. Po pár zastávkach metra sme si uvedomili, že sme tam zostali jediní bieli. Nebol to najpríjemnejší pocit. Po vystúpení z metra sme sa rýchlo zorientovali kade máme ísť, čo nebolo okolo desiatej večer najjednoduchšie, vďaka za GPS v telefóne, a rýchlym krokom sme sa vydali domov. Bolo to asi najnepríjemnejších 10 minút, aké sme na tripe zažili. Aj keď okrem zopár prekvapených a škaredých pohľadov, a dvojice teenagerov, čo na nás chvíľku pokrikovali a ponúkali drogy, sa nám nič horšie nestalo, nabudúce si dám riadny pozor, kde bookujem ubytovanie. Cena nie je všetko. Dnes sa na tom už len smejeme a je z toho len jedna z mnohých úsmevných príhod z nášho tripu.

Nabudúce sa prevezieme po svetoznámej Route 66, nakukneme do Springfieldu, pozrieme si St. Louis, Denver a americké Rocky Mountains.

Viac fotiek z Chicaga TU

Matej Šimon

Matej Šimon

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád cestovanie, spoznávanie nových krajín, nových ľudí, nových kultúr. Snažím sa za čo najmenej vidiet čo najviac. Ešte je strašne veľa miest ktoré chcem navštíviť, tak dúfam že sa mi to raz podarí. Investujem kolko je možné do spomienok, tie vám nikto nikdy nezoberie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu