reklama

Cesta okolo Ameriky za 80 dní - 7.časť – Mt. Rushmore a Yellowstone

Putovanie naprieč Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom. Spomienky na najúžasnejšie dobrodružstvo nášho života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Do ďalšieho krásneho rána sme sa prebúdzali kvalitne vyzimení. Čakal nás poriadny kus cesty, tak sme sa veľmi nezdržiavali. Stan sme poskladali ešte viacmennej po tme, dali sme si rýchle raňajky, samozrejme naložili nepoužité drevo a pokračovali ďalej. Scenérie na Trail Ridge Road boli úžasné. Ani sme si neuvedomovali, ako vysoko sa nachádzame. Dokonca ani keď sme išli okolo tabuľky, ktorá oznamovala, že sme v 12000 stopách, nám to hneď netrklo. Američania aj s ich jednotkami. Až na jednom vyhliadkovom parkovisku, kde to bolo aj v metroch, nám došlo, ako sme vysoko. Bolo to skoro 3700 metrov. Tu sme si uvedomili, že sme o pekný kus vyššie ako sú naše Tatry, že sme najvyššie, ako sme kedy v živote boli. Dostali sme sa na 3700 metrov a ani z auta sme nemuseli vystúpiť. Po výstupe na Kriváň som si týždeň nohy necítil. Porobili sme si ešte zopár záberov a utekali sme nazad do auta, zima a vetrisko tam boli poriadne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Rocky Mountains
Rocky Mountains 

Pár desiatok míľ a zrazu tie nádherné kopce boli fuč a my sme sa ocitli v rovinatom Wyomingu. Opäť sme sa nahodili do kraťasov a tričiek a mohli sme si to valiť k hlavám prezidentov. Wyoming je hádam ešte prázdnejší ako Kansas, ale pozitívom bolo, že ako jeden z mála štátov má povolenú 80-tku, čo je u nás bežných 130.

Prázdna cesta vo Wyomingu
Prázdna cesta vo Wyomingu 

Ešte pred Mt. Rushmorom sme chceli navštíviť memoriál indiánskeho náčelníka Šialeného koňa. Tiež ako Mt Rushmore vytesaného do skaly, svojou veľkosťou dokonca oveľa väčší ako prezidenti. Keďže ešte má stále ďaleko od dokončenia, nečakali sme že za to budú chcieť aj nejaké vstupné, alebo len nejakých pár dolárov. Prerátali sme sa. 11 dolárov na osobu sa nám zdalo poriadne veľa za tento nedorobok, tak sme to zvrtli a cvakli ho z prístupovej cesty. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Crazy Horse - Šialený kôň
Crazy Horse - Šialený kôň 

Po pár minútach sme dorazili k Mt. Rushmore. Tam sa vstupné neplatí, len parkovné, 11 dolárov a máte to na celý rok. Neviem kto tam chodí 10 krát za rok, ale pre drvivú väčšinu turistov, ktorý tam idú raz za život, lebo asi za toľko návštev to stojí, je to nanič. Videl som to nespočetný krát vo filmoch alebo seriáloch, tak sa to patrilo navštíviť, ale raz stačí. Strávili sme tam necelú hodinku, oddýchli sme si, najedli sa, pofotili sa, kúpili magnetku a pokračovali ďalej.

Mt. Rushmore
Mt. Rushmore 

Ešte sme mali pár hodín hodín do západu slnka, tak sme rýchlo sadli do auta a začali uháňať smer Yellowstone. Čim ďalej ešte dnes prídeme, o to skôr budeme zajtra v Yellowstone a o to viac času tam strávime. Zlatá 80-tka vo Wyomingu nám dosť pomohla, takže sme nocovali v kempe asi 4 hodinky od parku, pohodička. Plán bol jednoduchý, okolo piatej vyraziť a pred desiatou sme tam. Bolo pekne si to valiť 80-tkou, ale žiaľ, tá je povolená len na diaľniciach. Smola je, že k Yellowstonu žiadna nejde. Po pár desiatkach míľ za kempom diaľnica skončila a už sme boli na obyčajnej ceste. Darmo je tam 60-tka keď kvôli serpentínam nemôžte rýchlejšie ako 20. A ani občasné mestečko alebo dedinka na rýchlosti nepridali. Z času na čas nejaká oprava na ceste, takže sme boli radi, že sme okolo dvanástej stáli pred vstupnou bránou. Cesta išla síce pomalšie ako sme predpokladali ale opäť sa bolo na čo pozerať. Čim bližšie sme boli Yellowstonu, tým aj krajina bola zaujímavejšia. A ani toto neskracovalo náš čas príchodu, tieto občasné zastávky, aby sme sa mohli chvíľku pokochať panorámou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pár minút za bránou nás privítal bizón, ktorý sa rozhodol, že sa pôjde trochu pomotať po ceste. Autá zastavovali, každý cvakal o dušu, tak sme sa nenechali ani my zahanbiť.

Obrázok blogu

Po tomto príjemnom spestrení dnešnej cesty nás ešte čakalo hľadanie kempu. Ľahké to rozhodne nebolo, a už vôbec nie rýchle. Prvé dva, čo sme našli po ceste, boli plne obsadené, ďalší bol zavretý a až ten nasledujúci, najväčší mal posledné tri voľné miesta. Boli sme nenormálne radi, že niečo máme a že konečne môžeme ísť objavovať krásy parku. Rýchlo sme rozložili stan a vydali sa za gejzírmi. Až teraz sme si uvedomili, že bez auta je sem aj zbytočné chodiť. Celý Yellowstone je asi 140 míľový okruh v tvare osmičky a ak si ho chcete poriadne pozrieť, bez auta nemáte šancu. Keďže namiesto celého dňa nám zostávalo už len pol dňa, museli sme improvizovať. Prvý sme si išli pozrieť najznámejší gejzír čo tu majú, Old Faithful. Ostatne gejzíry raz vystreknú, raz nie, je to len šťastí, či ste práve vtedy tam. Old Faithful vystrekuje približne každých 90 minút. Samozrejme sme prišli práve keď skončil. Keď sa darí, tak sa darí. S vedomím, že máme asi 90 minút na návrat, sme si išli pozrieť ďalšie zaujímavosti tohto parku v blízkom okolí. Nachádza sa tu veľké množstvo rôznych horúcich prameňov zafarbených do tých najúžasnejších farebných kombinácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Asi hodinku sme sa motali od prameňa ku prameňu, od gejzíra ku gejzíru, zopár ich aj vystreklo, síce len pár metrov, ale aj to bolo niečo. Včas sme sa vrátili k Old Faithful gejzíru a poctivo sme zasadli medzi dav, ktorý tam už netrpezlivo vyčkával na toto prírodné divadlo. Samozrejme, gejzír nesklamal a predviedol svoju asi dvojminútovú šou. Aj keď až na druhý pokus, ale predsa sme si mohli popásť oči. 

Old Faithful
Old Faithful 

Odtiaľ sme sa presunuli k asi najfotografovanejšiemu miestu v celom Yellowstone, ku Grand Prasmatic Spring. Napíšte to googlu, kliknite na obrázky a veľká väčšina budú fotky tohto prameňa. Snažili sme sa koľko sme vedeli, ale také zábery ako na internete sa nám nepodarili. Človek musí byť na nejakom vzdialenom vyvýšenom mieste, alebo v helikoptére aby sa mu vôbec celý zmestil do záberu. Plus sme mali ešte smolu, že sa z neho dymilo a táto para ho skoro celý zakrývala.

Grand Prismatic Spring
Grand Prismatic Spring 

Škoda, lebo tie obrázky vyzerajú nádherne a trošku nás to mrzelo. Pozreli sme si ešte zopár ďalších miest a pobrali sme sa do kempu. Cestou sme narazili na stádo bizónov, pofotili si vodopády, prešli sa lesíkom. Yogiho s Bubum sme nikde nevideli. 

Obrázok blogu

Už bola tma keď sme dorazili do kempu a opäť sme sa rozhodli otestovať naše podpaľačské zručnosti. Tu predávali aj kúsky na založenie, tak celý rozradostení sme si jeden balíček kúpili. Keď som ho rozbalil, boli v ňom síce menšie, ale predsa len hrubé, asi 2 krát 2, drievka. Skúsili sme teda s nimi a dopadlo to presne tak, ako sme čakali. Noviny zhoreli, drievka trochu očerneli a to bolo tak všetko. Roztrhnúť od jedu nás išlo. Zas nebude žiadny oheň? Teraz som sa už fakt nasral a povedal som si, že bez ohňa spať nepôjdeme. Zobral som náš nožík na krájanie chleba a začal som s nim pomaly štiepať tieto drevené kúsky. Stálo ma to hodne veľa nervov, poriadne dotlačenú dlaň, s ktorou som búchal po noži, ale nakoniec sa mi podarilo naštiepať dosť dreva na založenie. Potom to už išlo ako po masle. Ohník horel, mesiac svietil, my sme popíjali pivečko na dobru noc. Už sme to drevo nechceli ďalej vláčiť, tak sme ho popálili všetko. Jednu chvíľu sme tam mali poriadne vysokú vatru. Dohorelo a mohli sme vyľahnúť do stanu. Nebolo síce chladno ako v Rocky Mountains ale ani tu nebolo v noci najteplejšie. Nahádzali sme na seba všetko teplé, čo sme mali, zababušili sa do diek, vliezli do spacákov a zaľahli sme. Asi o pol hodinu niekto búcha na stan. So zalepenými očami som vykukol von a vidím ženskú v uniforme. Keď som sa trochu prebral, uvedomil som si, že to je park ranger. Vraj nemáme uhasený oheň. Pozerám na to a bolo tam pár kúskov, ktoré ešte tleli. Hovoril som jej, že som to hasil a že je všade naokolo mokro a blato, že sa nič nemôže stať. Trvala ale na tom, aby som vyliezol a zahasil to. Tak som chtiac nechtiac vyliezol zo stanu. Vytiahol som pár pollitroviek s pitnou vodou z auta a začal som hasiť. Po chvíľke už netlelo nič a ona spokojná odišla. Zaliezol som rýchlo nazad, zakuklil sa a znova vyľahol. Neprešla ani štvrť hodina a počuli sme prvé kvapky padať na náš stan. Riadny lejak sa spustil. Ešte že som zahasil ten oheň. Potom sme sa začali modliť, aby nám náš najlacnejší stan z wallmartu nepretiekol a nemuseli sa rýchlo sťahovať do auta. Doteraz nechápem, ako sa to podarilo, ale ani kvapka vody nepretiekla a pritom šľahalo poriadne skoro celú noc.

V ďalšej časti si pozrieme kanadské Rocky Mountains.

Viac fotiek TU

Matej Šimon

Matej Šimon

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád cestovanie, spoznávanie nových krajín, nových ľudí, nových kultúr. Snažím sa za čo najmenej vidiet čo najviac. Ešte je strašne veľa miest ktoré chcem navštíviť, tak dúfam že sa mi to raz podarí. Investujem kolko je možné do spomienok, tie vám nikto nikdy nezoberie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu